Národný cintorín Martin

dovolenka narodny cintorin martinKoncom 18. storočia vznikol nový obecný cintorín mestečka Turčiansky svätý Martin. Rovnako ako mesto aj cintorín získal na vážnosti v druhej polovici 19. storočia.  Roku 1866 v auguste zomrel podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány.

Jeho pohreb sa stal pamätným množstvom ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Postupne pribúdali hroby národovcov, ktorí v Martine aj po zatvorení MS naďalej pracovali ako redaktori, vydavatelia a tlačiari slovenských novín a kníh, múzejníci, divadelní ochotníci, ale aj slovenskí podnikatelia, ktorí tu založili  malé fabriky ako stoličková, textilka, pivovar.

Vedľa hrobky K. Kuzmányho má hrob Janko Francisci Rimavský s manželkou, v susedstve sa nachádza výrazná kamenná mohyla na hrobe Andreja Kmeťa, zakladateľa slovenského múzejníctva. Za nimi sú pochovaní novinár Mikuláš Štefan Ferienčík a slovenský romantik, prozaik  Janko Kalinčiak. V samostatnej kovovej ohrádke odpočíva Viliam Paulíny Tóth a jeho rodina.

Uprostred časti A dominuje hrobka Svetozára Hurbana Vajanského. Hlbšie vo vnútri cintorína dva výrazné biele kríže označujú hroby slovenskej spisovateľky, redaktorky  a funkcionárky spolku slovenských žien, Živeny, Eleny Maróthy Šoltésovej, jej manžela a detí.

Prvá známa ochotnícka herečka Anička Jurkovičová – Hurbanová je pochovaná v blízkosti Emy Goldpergerovej, kustódky Slovenského národného múzea a prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej.

Poetka Maša Haľamová je pochovaná v blízkosti svojej mamy a manžela na južnej strane cintorína, kde odpočívajú aj ďalšie osobnosti martinského kultúrneho života Michal Mudroň a Andrej Halaša. Ich náhrobníky tvoria reliéfy od sochára Jozefa Úprku.

Po prvej svetovej vojne po vzniku Československa martinský cintorín sa stáva vyhľadávaným miestom na pochovávanie slovenských osobností, ktorí v Martine nedokončili svoju životnú púť. Z Chorvátska previezli ostatky Martina Kukučína, zo Zlatých Moraviec Janka Kráľa, z Tisovca právnika Štefana Marka Daxnera, z Bratislavy Janka Jesenského.

Ostatky Štefana Krčméryho uložili do jedného hrobu s Jozefom Cígerom Hronským, ktorého spolu s manželkou priviezli z Argentíny. Z USA premiestnili aj ostatky politika Milana Hodžu a mnohých ďalších kultúrnych aj politických predstaviteľov. V povedomí Martinčanov sa cintorín stal vzácnym pietnym miestom. Na jeho zveľaďovaní a pri úprave náhrobníkov sa podieľali osobnosti, ako bol staviteľ  Blažej Bulla, architekt Dušan Jurkovič, sochár Fraňo Štefunko.

V roku 1967 cintorín dostal aj oficiálne pomenovanie Národný cintorín. V súčasnosti sa na NC nachádza viac ako 3500 hrobových miest, z toho okolo 400 patrí významným osobnostiam slovenského života. O správu Národného cintorína sa dlhé desaťročia starala Matica slovenská, neskôr Slovenská národná knižnica.

V posledných rokoch prebralo starostlivosť o Národný cintorín mesto Martin. SNK Slovenské národné literárne múzeum sa podieľa na prezentácii tejto vzácnej pamiatky ako múzea „in situ“.

zdroj: A. Brázdová

Najnovšie články

Perfektné cestovné batožiny pre perfektnú dovolenku

Už máte vymyslenú a naplánovanú dovolenku? Nech už si idete oddýchnuť k moru, poznať nové kraje a mestá, vyberiete sa do...

Na dovolenku bez stresu

Je tu znova čas dovoleniek. Spolu s výberom samotného miesta je opäť dobré myslieť aj na zadné vrátka. A zvoliť si správ...

Vysoké Tatry – lokalita, ktorá vás nikdy neomrzí

Žijeme v uponáhľanom svete, čo sa samozrejme odzrkadľuje aj na našom zdraví. Prvé príznaky únavy ignorujeme, alebo o nic...

Na čo nesmiete zabudnúť ešte pred vycestovaním na dovolenku?

Aj keď situácia vo svete nie je ktovieako priaznivá, stále veľa Slovákov uvažuje nad tým, že si zarezervuje dovolenku pr...

Čo zohľadňovať pri výbere ubytovania?

Ak hľadáte ubytovanie, či už medzi najznámejšími hotelmi v Bulharsku, alebo na Slovensku, ochotne vám poradíme, čo si vš...