Banícke múzeum Gelnica

Vznik Baníckeho múzea v Gelnici sa viaže k dobe vlády Márie Terézie, keď v roku 1766 bolo mesto  vyzvané aby zozbieralo materiál súvisiaci  s baníctvom a postaralo sa o šetrné uloženie. Tejto výzvy sa až r. 1932 ujal riaditeľ meštianskej školy Leopold Gruss.

Ten zozbieral od baníkov a ich rodín rôzny materiál a uskladnil ho v priestoroch školy. Bol však pre verejnosť neprístupný a slúžil len pri vyučovaní.

Po jeho smrti sa toho ujal učiteľ  Samuel Fabrici, ktorý vymohol od mesta pridelenie jednej budovy. Tá bola povrchne upravená  a roku 1938 sprístupnená verejnosti. Budova si však vyžadovala značné úpravy čo nepochopilo mestské predstavenstvo a tak aj pričinením  blížiacej sa vojny  bolo 15. marca 1939 uzatvorené. 

Sprístupnené verejnosti bolo opäť až po vojne v roku 1948. Roku 1963 sa po úprave vnútornej časti  budovy nainštalovali expozície ako  expozícia astronómie, geológie ČSR, geológia Spiša, antropológie, archeológie a baníctva za feudalizmu.  V 1965  sa Banícke múzeum v Gelnici stalo pobočkou Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi so zameraním na históriu banského mesta.

Najcennejšie exponáty Baníckeho múzea Gelnica:

• olejomaľba  – Smrť baníka – autor Július Szent Istvány, 1928
• socha – Madona s dieťaťom – patrí ku tzv. krásnym Madonám, pochádza so začiatku 15. storočia

zdroj: TIK Gelnica