Hrad Červený kameň

Hrad Červený kameň je jedným z najväčších a najzachovalejších hradov Slovenska, národná kultúrna pamiatka. Hrad, o ktorom nachádzame prvú známu písomnú zmienku v letopisoch z roku 1240 sa nachádza nad obcou Píla v susedstve Častej - Papierničky v nadmorskej výške 339 m.

Hrad Červený kameň mala nechať postaviť manželka kráľa Přemysla Otakara I. Konstancia, ktorá dostala toto územie ako svadobný veno od svojho otca - uhorského kráľa Bela III. Už vtedy niesol názov Rothenstein, teda Červený kameň. Neskôr nesie hrad názvy ako Vöröskö, Bibersburg či Piberstein, teda Bobrý hrad či Bobrý kameň.

Pôvodný hrad však zaniká už na začiatku 16. storočia, ale už vzápätí začínajú Fuggerovci po tom, čo ho v roku 1535 kúpili od Thurzovcov, stavať na jeho mieste mohutnú renesančnú pevnosť, ktorá zároveň slúžila ako prekladisko tovaru. Fuggerovci totiž vlastnili významný banský podnik a podniky na spracovanie rúd. V tej dobe patrili k najbohatším finančníkom v Európe, ktorí požičiavali peniaze nielen Habsburskému kráľovskému dvoru. 

Výstavba nového hradu pokračovala v dvoch etapách. Počas prvej bol v rokoch 1537 až 1544 vybudovaný nový fortifikačný systém, ktorého kostru tvorili štyri nárožné bašty, ktoré boli spojené dômyselným systémom kazematy. Červený kameň tak predstavoval vo svojej dobe jednu z najmodernejších fortifikačných stavieb Európy. Ku zlomu v budovaní hradu došlo v roku 1546, keď nebol Fuggerovcom predĺžený nájom medených baní na území Uhorska. Nielen z tohto dôvodu, ale aj pre hroziace turecké nebezpečenstvo a nevraživosť vysokej uhorskej šľachty Fuggerovci panstvo predávajú hrdinovi z protitureckých bojov Mikulášovi Pálffymu (1552 - 1600).

Od roku 1583 až do roku 1945 bol hrad v majetku práve tohto rodu. Hrad nebol nikdy síce dobitý, ale počas obliehania vojskami Františka II. Rákocziho v roku 1705 bol hrad pomerne vážne poškodený. Po nákladnej oprave hrad postihlo ďalšie nešťastie. Počas veľkého požiaru v roku 1758 boli zničené prakticky všetky krídla. Počas následnej rekonštrukcie boli zväčšené obytnej plochy hradu. Ďalšie zásahy až do polovice 20. storočia mali za cieľ zvýšenie pohodlia bývania hradných pánov.

Fotogaléria

V rokoch 1948 - 1951 boli na Červený kameň zvážané mobiliáre z mnohých zoštátnených hradov a zámkov západného Slovenska. Už v roku 1950 boli v jeho interiéroch sprístupnené prvé muzeálne expozície. Dnes je hrad premenený na múzeum s rozsiahlymi expozíciami nábytku, obrazov i historických zbraní.

Prehliadkový okruh vedie aj do obrovských podzemných priestorov hradu, ktoré slúžili Fuggerovcom ako skladovacie priestory. Ide o najväčšie podzemné hradné priestory v Európe. V susedstve parku sa rozkladá veľký park so sekvojami, tismi a údajne najväčším jedlým gaštanom na Slovenskom a s lipovou alejou. V areáli hradu sa konajú rytierske turnaje a množstvo ďalších, turisticky atraktívnych dobových slávností, čo môže byť dobrý tip pre návštevu počas vašej dovolenky.