Bojnický zámok – dejiny expozície a zbierky

dovolenka bojnicky zamok Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je v Zoborskej listine z roku 1113.

V priebehu 13.storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Hunt-Poznanovcov. Prvým známym majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky (1302). Po ňom sa v Bojniciach vystriedali viaceré šľachtické rody - Giletovci, Leustachovci a Noffryovci. Hrad i panstvo vždy boli kráľovským majetkom. Kráľ ich prideľoval do zálohy alebo dedičného vlastníctva.

Kráľ Matej Korvín daroval (1489) Bojnice svojmu nemanželskému synovi Jánovi, ktorému ich zabral Štefan Zápoľský (1494-1526). V tom čase bolo dobudované mohutné hradné opevnenie, ktoré zostalo zachované v murive aj s obrannými vežami dodnes. Kráľ Ferdinand I. daroval (1527) Bojnice Alexejovi Thurzovi.

Thurzovci upravili a prestavali hrad na renesančné sídlo. V roku 1637 dal cisár Ferdinand III. Pavlovi Pálfimu (Pálffymu) Bojnice do zálohy, od roku 1643 do dedičnej držby. Z Pálfiovskej barokovej prestavby sa dodnes zachovali obytné a hospodárske budovy predhradia, Huňadyho sála a výzdoba kaplnky. Vzorom pre poslednú rozsiahlu neogotickú prestavbu (1889-1910) boli francúzske gotické zámky na rieke Loire.

Do tejto podoby nechal hrad prestavať posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálfi (*1829+1908), ktorý bol veľkým milovníkom umenia a zberateľom starožitností. Hlavným architektom prestavby bol Jozef Hubert, ale sám gróf Pálfi navrhoval, kreslil a korigoval všetky plány. Výtvarným zámerom celej prestavby bolo rozčlenenie masívnej hmoty starého hradu.

Fotogaléria:

Typickú siluetu zámku vytvorili tri nové štíhle veže. Interiéry zámku dokumentujú bývanie šľachty v uplynulých storočiach. Zvlášť cenné je pôvodné zariadenie tzv. Stredného hradu z konca 19.storočia, na výzdobe ktorého sa podieľala firma Gebrüder Colli z Insbrucku. Rovnako vzácne sú turecké tapety zo 17. storočia v Orientálnom salóne, ako aj strop v Zlatej sále. Zámocká kaplnka je zasvätená sv. Jánovi Kapistranskému a má pôvodný barokový strop s freskami a štukami.

Bojnický zámok je sídlom múzea (založené v roku 1950). Jeho zbierkový fond pozostáva z maliarskych, sochárskych a umeleckoremeselných prác od obdobia gotiky, cez renesanciu, barok, klasicizmus až po neoslohy v 19. storočí. V zbierkach sú zastúpené maliarske diela významných európskych majstrov Jacoba Jordaensa, Carla F. Nuvoleoneho, Abrahama Janssensa, Leonarda Coccoranteho, Paula de Vos, Jacquesa d´Arthois, Bojnický oltár od Narda di Cione a sochárske práce Dionýza Stanettiho a pod.

Zaujímavé a cenné sú palné a chladné zbrane zo 17. a 18. storočia, renesančné truhlice, barokové sekretáre a tiež hodiny vyhotovené v dielňach viedenských a pražských majstrov. Z textilných zbierok je pozoruhodný veľký gobelín “Jozef a jeho bratia”, ktorý bol utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia.

zdroj: Mgr. K. Malečková

Najnovšie články

Na dovolenku bez stresu

Je tu znova čas dovoleniek. Spolu s výberom samotného miesta je opäť dobré myslieť aj na zadné vrátka. A zvoliť si správ...

Vysoké Tatry – lokalita, ktorá vás nikdy neomrzí

Žijeme v uponáhľanom svete, čo sa samozrejme odzrkadľuje aj na našom zdraví. Prvé príznaky únavy ignorujeme, alebo o nic...

Na čo nesmiete zabudnúť ešte pred vycestovaním na dovolenku?

Aj keď situácia vo svete nie je ktovieako priaznivá, stále veľa Slovákov uvažuje nad tým, že si zarezervuje dovolenku pr...

Čo zohľadňovať pri výbere ubytovania?

Ak hľadáte ubytovanie, či už medzi najznámejšími hotelmi v Bulharsku, alebo na Slovensku, ochotne vám poradíme, čo si vš...

Prečo sa ísť pozrieť do…

Dôvodov na to podniknúť dovolenku je hneď niekoľko. Našli by ste ale aj taký, ktorý by vás podnietil cestovať po Slovens...