Dubnický kaštieľ

Dubnický kaštieľ je kultúrnou pamiatkou, ktorá patrí k najhodnotnejším historickým stavbám na Slovensku. Kaštieľ s renesančným jadrom je štvorkrídlová budova nepravidelného tvaru, ktorú začal budovať Gašpar Ilešházi v 40. rokoch 17. storočia na staršom základe. V súčasnosti tu sídli múzeum, galéria a Mestské informačné centrum.

Dubnicý kaštieľ má ústredný dvor (Átrium) stavaný na terase, ktorej svah tvoril bezpečnostnú priekopu. Stavba sa robila tak, aby bola schopná obrany, čoho dôkazom sú aj kľúčové strieľne. Vchod do kaštieľa nachádzajúci sa v západnom krídle bol opevnený štvorhrannou vežou. Kaštieľ bol chránený hradnou priekopou a za ním sa nachádzala hospodárska časť.

Po smrti Gašpara Ilešháziho sa dedičstvo rozdelilo medzi jeho dvoch synov. Gabriel dostal časť majetku s kaštieľom a Juraj prevzal nemšovskú kúriu. Po Gabrielovej smrti sa majiteľom celého panstva stal Juraj Ilešházi, ktorý sa zameral na nedostavané západné krídlo a po príchode vlny baroka tu zriadil barokovú kaplnku Nanebovzatia Panny Márie doplnenú rokokovým inventárom. V miestnostiach sa nachádzali bohato zdobené krby a kachle s kamennými stĺpmi.

Vo východnom krídle boli v chodbe umiestnené obrazy všetkých Ilešháziovcov v životnej veľkosti. Južné krídlo bolo spojené so záhradnou alejou oválnym schodišťom. V tomto krídle mali Ilešháziovci svoj červený salón a hosťovskú spálňu. Po smrti Juraja Ilešháziho sa dedičom panstva stal jeho adoptívny syn Mikuláš, ktorý realizoval generálnu prestavbu kaštieľa do dnešnej podoby. V nasledujúcich desaťročiach sa v dubnickom kaštieli robili len nevyhnutné opravy.

Dubnický kaštieľ bol taktiež bohato zásobený muníciou a rôznymi zbraňami a po dokončení sa stal sídlom všetkých Illešháziovských majetkov a panstiev. Na poschodí kaštieľa sa nachádzali izby, spoločenské miestnosti a ilešháziovská knižnica, ktorej súčasťou bolo 6000 zväzkov, z toho súpisy rukopisov pochádzajúcich z 18. a 19. storočia. Budovalo ju sedem generácií a konečnú podobu získala za vlády Štefana II. Ilešháziho, ktorý bol posledným príslušníkom rodu Ilešháziovcov.

zdroj: Mestské informačné centrum Dubnica nad Váhom