Dovolenka v Pieninách a tipy na výlety

pieniny dovolenkaVydajte sa počas vašej dovolenky na Slovensku na severovýchod a objavte Pieninský národný park nachádzajúci sa pozdĺž štátnej hranice s Poľskou republikou.

Má výmeru 3 749 ha a nachádza sa v katastrálnych územiach siedmich obcí: Červený Kláštor, Haligovce, Kamienka, Lechnica, Lesnica, Stráňany, Veľký Lipník a okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok. Územie ochranného pásma má výmeru 22 444 ha.

Dunajec

Dominantnou riekou a turistickou atrakciou celého územia Pienin je rieka Dunajec, ktorá si pomedzi skalné steny vymodelovala malebný kaňon a tvorí zároveň severnú hranicu národného parku a je dejiskom populárneho splavu Dunajca na pltiach. Okrem Dunajca je územie pretkané sieťou malých i väčších potokov a riečok, z ktorých najvýznamnejšie v národnom parku sú: Lipník a Lesnický potok a v ochrannom pásme: Rieka, Šoltýsa, Lesniansky, Osturniansky a Frankovský potok.

Czorsztyne

Zrúcaniny poľského hradu na Zámockom vrchu (589 m) nad ľavým brehom Dunajca pri priehrade Jezioro Czorsztyńskie.

Pochádza z čias po tatárskom vpáde. Bol sídlom poľských starostov a mal funkciu pohraničnej pevnosti ako protiváha uhorskej Niedzice . Býval aj častým ohniskom bojov, odboja a rebélilí. Roku 1598 ho dobil O. Laski, v čase sedliackeho povstania 1651 vzbúrenci vedení Stanislavom Kostkom, barskí konfederáti 1768, ktorí sa po porážke a zmarení svojích snažení o obrodu Poľska uchýlili aj na severné Slovensko. Teraz je hrad štátnou kultúrnou pamiatkou. Od zrúcanín je pekný rozhľad.

Lesnícky potok

Necelých 6 km dlhý potok. Má pomerne veľa vody, ktorú zberá v doline medzi masívom Plašnej a hrebeňom Malých Pienin, kde leží jediná obec Lesnica. Potok má veľký spád 45 m/km a na svojej ceste do Dunajca si prerezal vo vápencovom bradle svoj romantický prielom, vytvoriac tak efektívnu stenu Vylízanej po pravej a Osobitú skalu po ľavej strane ústia.

Prielom Lesníckeho potoka je na ploche 30 ha chráneným prírodným výtvorom, má charakter krajinársky a geomorfologicky esteticky pôsobivého prírodného objektu s výskytom vzácnych drevín.

Tri koruny

Najvyšší (982 m.n.m.) a najzaujímavejší vrch vo vlastných Pieninách ležiaci v poľskej časti Pienin nad ľavým brehom Dunajca pri jeho toku prielomom, ktorý by ste mali na vašej dovolenke na Slovensku určite vidieť.

Na jeho južnej strane vytvára päť vrcholových skalných veží, ktorých steny sú okolo 100 m vysoké, podobu koruny. Z najvyššej veže Okrúhlej (Okraglica, Okrúhlica) je uchvacujúci pohľad do strmín Prielomu Dunajca.

Na vrchole je vyhliadková galéria pre 15 osôb, pri návale vystupujúcich sa na vyhliadke možno zdržiavať iba 10 minút. Na severnom úbočí vrcholu je uprostred lesa pekná poľana Pieniny, z ktorej je tiež pekný výhľad na okolitý kraj.

Rabštín

Vápencový vrchol na hrebeni Malých Pienin (845 m.n.m., nazývaný aj Havrania skala) siluetou pripomínajúci hradné zrúcaniny.

Strmá stráň je zarastená jedľovým lesom a krovinami, ktoré sťažujú výstup na vrchol. Výstup je najľahší od juhovýchodu od Wysokieho wierchu na zráznu, na západ sklonenú asi 50 m vysokú skalnú stienku. Z vrcholu veľmi pekný výhľad na Pieniny, Vysoké Tatry i Levočské vrchy.

Do roku 1914 tu bolo zaznamenané hniezdenie supa bielohlavého (pravdepodobný pôvod názvu Havrania skala).
Podľa povesti sú v Zbojníckej jaskyni pod Rabštínom ukryté poklady nazbíjané zbojníkmi, ktorí prepadávali cestujúcich na významnej obchodnej ceste k Červenému kláštoru a na jarmokoch.

Haligovské skaly

Chránený prírodný výtvor na území Pieninského národného parku . hektárov predstavujúci ucelený komplex vápencových skál a sutín so vzácnou florou a faunou. V typicky bralnatom reliéfe sú najmä na chrbte a južných i juhozápadných úbočiach skupiny bizardných skalnatých veží, skál (Biela, Červená, Sovia, Končistá, Hrubá), žľaby a bezvodé krasové dolinky (Široká, Hlboká), vápencové zosypy.

V skalách sú viaceré chodby, dutiny a jaskyne. Najznámejšia jaskyňa je Aksamitka v Červenej skale, Brestová diera pri Bielej skale a asi 30 m dlhá Zbojnícka jaskyňa pod Hrubou skalou, ktorú poznáme podľa 5 m vysokého skalného okna nazývaného Zbojnícka brána. Menšie dutiny a jaskyne sú zvyškami väčších podzemných priestorov, ktoré sa zavalili.

Jaskyne boli známe miestnemu obyvateľstvu už v rannom stredoveku.

Jezerské jazero

Neveľké jazierko (919 m.n.m., 0.5 ha) pod strmým severným svahom Spišskej Magury, chránený prírodný výtvor.

Nachádza sa v súvislom komplexe smrekových lesov, na juhovýchod od obce Jezersko . Vzniklo zosuvom hornín po uklonenej kryhe v starších štvrtohorách. O ceste pravdepodobného zosuvu môžeme usudzovať z priehlbiny asi 100 metrov nad jazerom, i z hrádze, ktorá sa vytvorila pod ním.

Jezerské jazero zbiera vody z okolitých svahov, ale prevažne ho napájajú spodné pramene. Jeho hladina kolíše až v rozpätí 2 metre. Odtok zabezpečuje Jezerský potok.

Je to geomorfologicky významné ukážkové územie, na ktorom sa vyskytujú i vzácne druhy rašeliníkov.

Rastlinstvo

Rastlinstvo Pienin je druhovo bohaté a pestré a to robí vášu dovolenku v Pieninách nádherným zážitkom. Podmieňuje to jednak vápencové podložie, veľká členitosť územia a tým aj veľké mikroklimatické rozdiely. Severné svahy sú chladnejšie a vlhkejšie s menšou amplitúdou rozpätia denných teplôt. Druhou skupinou sú južné svahy a na juh obrátené skalné steny s výhrevným a priepustným vápencovým podkladom. Tretím typom lokalít sú doliny Dunajca a priliehajúce polohy bočných údolí s údolnými nivami.

Začiatky botanického výskumu Pienin spadajú do obdobia frátra Cypriána, lekára kamaldulských rehoľníkov v Červenom kláštore, ktorý už v roku 1764 zostavil prvý pomerne rozsiahly herbár.

Kvetena národného parku patrí do oblasti západokarpatskej kveteny, do obvodu flóry centrálnych Karpát, okresu Pieniny. Flóra ochranného pásma PIENAP-u patrí do východobeskydskej flóry, okresu Spišské vrchy.

Pieniny, ktoré nezasiahol súvislý severský ani lokálny tatranský ľadovec, poskytli rastlinstvu priestor na prežitie a na ich neprerušený vývoj. To spôsobilo, že sa tu zachovali rastlinné druhy, ktoré sa dlho považovali za endemity Pienin a len neskôr sa prehodnotili na subendemity, ktoré sa vyskytujú aj v iných i keď veľmi vzdialených územiach. Napriek tomu flóra Pienin má jedinečné postavenie a nevšednú prírodovedeckú hodnotu.

Na severnom svahu Holice a na ťažko prístupných miestach katastrálneho územia obce Kamienka, v časti Smereková rastie vzácny treťohorný relikt - tis obyčajný.

Stav a vývoj vegetácie, napriek tomu, že sa tu nevyskytuje výraznejší priemyselný zdroj znečistenia ovzdušia, je najmä vo vyššie položených lokalitách a na náveterne exponovaných polohách ovplyvňovaný emisným zaťažením. Najvýraznejšie sa to prejavuje na južnej hranici ochranného pásma.

Živočíšstvo

Aj druhová rozmanitosť pieninskej fauny podobne ako rastlinstvo ovplyvňuje značná geomorfologická členitosť, striedanie rôzne exponovaných svahov, kaňonovitých roklín, skalnatých strání, súvislých lesov a náhorných plání a lúk.

Striedajú sa tu areály roršírenia druhov chladnomilných-boreálnych, montánnych, glaciálnych reliktov s druhmi teplomilnými-mediteránnymi, pontickými, západoázijskými ako aj alpsko-karpatské a západokarpatské s východokarpatskými.

Najnovšie články

Na dovolenku bez stresu

Je tu znova čas dovoleniek. Spolu s výberom samotného miesta je opäť dobré myslieť aj na zadné vrátka. A zvoliť si správ...

Vysoké Tatry – lokalita, ktorá vás nikdy neomrzí

Žijeme v uponáhľanom svete, čo sa samozrejme odzrkadľuje aj na našom zdraví. Prvé príznaky únavy ignorujeme, alebo o nic...

Na čo nesmiete zabudnúť ešte pred vycestovaním na dovolenku?

Aj keď situácia vo svete nie je ktovieako priaznivá, stále veľa Slovákov uvažuje nad tým, že si zarezervuje dovolenku pr...

Čo zohľadňovať pri výbere ubytovania?

Ak hľadáte ubytovanie, či už medzi najznámejšími hotelmi v Bulharsku, alebo na Slovensku, ochotne vám poradíme, čo si vš...

Prečo sa ísť pozrieť do…

Dôvodov na to podniknúť dovolenku je hneď niekoľko. Našli by ste ale aj taký, ktorý by vás podnietil cestovať po Slovens...